
Príhovor starostu obce Františka Kopeja pri príležitosti 20-teho výročia biskupskej vysviacky arcibiskupa mons. Bernarda Bobera. Milí veriaci, vážení prítomní kňazi, ale predovšetkým ctihodný pán arcibiskup mons. Bernard Bober! Na túto vzácnu príležitosť som si požičal slová slovenského historika, filozofa ale aj spisovateľa Ľudovíta Štúra, ktoré sú zároveň aj mottom našej obce Zbudské dlhé. „Človek sa nevychováva preto, aby len žil, ale hlavne preto, aby niečo vykonal pre ľudí svojej obce, aby sa im stal užitočným, on sám je len druhým, lebo to prvé je vyššie nad jednotlivca.“ Isto každý z Vás bude so mnou súhlasiť, keď poviem, že pre rodinu je vždy požehnaním, keď pod otcovskými a matkinými rukami vyrastie kňaz alebo rehoľná sestra. Je to rodina obdarená nevšedným blahoslavenstvom a požehnaním. Ako starosta obce vnímam aj našu malú dedinku – Zbudské dlhé ako jednu veľkú rodinu, v ktorej sa vďaka nekonečnému úsiliu, Božej milosti a požehnaniu narodil taký jedinečný človek, kňaz, biskup a dnes aj Košický arcibiskup a metropolita mons. Bernard Bober. Je jedným z nás a predsa vyvoleným, tvrdo pracujúcim vo svojom poslaní – službe Bohu. Prijíma všetky svoje povinnosti s potrebnou pokorou a námahou. Použijem jeho slová z kázne: „Kňazská identita sa týka nielen služby a poslania, ale aj svätosti nášho osobného života.“ Tieto slová nie sú v jeho podaní len slovami, ale napĺňa ich svojimi činmi a trpezlivou prácou. Posolstvo vlastného života zasväteného Bohu odovzdáva nielen veriacim a Cirkevnej obci, ale aj ľuďom, ktorí v živote hľadajú zmysel. Napĺňa tak do bodky slová – motto našej obce, ktoré vyslovil Ľudovít Štúr. Celým svojím bytím je užitočným a príkladom nielen pre ľudí v Zbudskom dlhom, ale aj mnohým veriacim. Vytvára hodnoty, ktoré sú skutočne vyššie nad jednotlivcom a stále v skromnosti a v úcte k Bohu, ako môžeme cítiť aj z jeho biskupského hesla: Cum caritate, oboedientia et misericordia – s láskou, poslušnosťou a milosrdenstvom. Vážení prítomní : Domovom každého človeka je jeho vlasť, ale jeho kolískou je jeho rodná dedina. Miesto kde sa narodil, prežil svoje detstvo v kruhu svojich najbližších, miesto kde sa rodili jeho plány a sny do budúcnosti. Preto by som chcel práve teraz, pri príležitosti 20.-teho výročia biskupskej vysviacky, medzi nami slávnostne, ale aj s láskou, poslušnosťou a milosrdenstvom privítať nášho rodáka arcibiskupa mons. Bernarda Bobera.
![]() | ![]() | ![]() | ![]() |
![]() | ![]() | ![]() | ![]() |
![]() | ![]() | ![]() | ![]() |
![]() | ![]() | ![]() | ![]() |
![]() | ![]() | ![]() | ![]() |
![]() | ![]() | ![]() | ![]() |
![]() | ![]() | ![]() | ![]() |
![]() | ![]() | ![]() | ![]() |
![]() | ![]() | ![]() | ![]() |